Tak som sa kdesi dočítala, že výchova je jednosmerný proces. Len matka - dieťa. O spätnej väzbe sa akosi nehovorí. Alebo o tom, že dieťa dokáže matku prevychovať tak, ako to nedokázala ani jej matka a všetky školy, ktorými prešla.Viem, o čom hovorím.Pred svojich prvých žiakov som predstúpila síce s trémou, ale vedela som jedno: ak ich budem počúvať, ak sa im budem snažiť porozumieť, tak to pôjde aj opačne. A bisťu, fungovalo to. A dodnes funguje. Nie stále a všade a so všetkými, ale na to, aby som mala zo svojej práce fajn pocit (tam kdesi vo vnútri) to stačí...Možno aj preto, že som sa nebála - a nebojím - učiť sa od nich - ich vnímaniu sveta, nás - dospelých, nás - učiteľov; že som sa nebála - a nebojím - hľadať vďaka nim nové a nové cesty, spôsoby.A nie je aj toto výchova?Je. Lebo bez tých "potvoriek" zo sedmičky či osmičky by som možno nikdy nebola trpezlivou, dôslednou, dôraznou, tolerantnou, rešpektujúcou...Nehovorím, že som, ale snažím sa.A to nehovorím o tom stvorení, čo mám doma...:)Nikto ma nikdy neprinútil viac ako ono presne si zorganizovať deň; nikto pre ním mi tak jasne a dôrazne nedokázal stanoviť priority...A nie je teda aj toto výchova?Odpovedzte si sami. Ja len tvrdím, že aj deti nás dokážu vychovávať. A v niektorých prípadoch možno viac ako my ich.
24. feb 2008 o 12:43
Páči sa: 0x
Prečítané: 274x
Aj o výchove
Sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj - tak hovorí slovník pri hesle výchova. Stručné a jasné. Ale je to naozaj také stručné a jasné? Som učiteľka a matka. Mala by som čosi teda o tej výchove vedieť - po siedmich rokoch učiteľskej praxe, či po dvoch rokoch ako matka. Dovolím si povedať, že aj viem. A možno sa na to pozerám trochu inak...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)